Podlieha Najvyšší súd utajeným žralokom?

Autor: andrej hrnčiar | 5.5.2010 o 12:23 | (upravené 13.2.2013 o 21:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  164x

Môžu mať finančné skupiny, ktoré sa skrývajú za cyperské firmy, vplyv na rozhodnutia generálnej prokuratúry a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky? Na začiatku môjho blogu chcem podotknúť, že spor o ktorom vo štvrtok 29. 04. 2010 rozhodoval Najvyšší súd nemá nič spoločné so súčasným lyžiarskym strediskom na Martinských Holiach, ani so spoločnosťami, ktoré tam pôsobia. Ľudia, ktorí sú neznalí veci, si to mýlia, pretože sa jedná o spor spoločnosti, ktorá má názov Lyžiarske stredisko Martinské Hole a.s., ktorá však nevykonáva žiadne aktivity na Martinských Holiach.

Na začiatku celej tejto kauzy stáli neprofesionálne a neodborné a nezodpovedné rozhodnutia bývalého vedenia mesta Martin. V roku 1995 sa všetci akcionári LSMH a.s. (medzi nimi aj mesto Martin) rozhodli na valnom zhromaždení navýšiť základné imanie tejto spoločnosti, k čomu však vôbec nedošlo. Mestu Martin vklad nehnuteľnosti v sume 103 miliónov Sk do tejto spoločnosti zablokoval katastrálny úrad. Voči tomuto kroku nevzniesol námietku ani jeden z vtedajších akcionárov.

Vtedy nastala osudová chyba. Bývalé vedenie mesta malo zvolať valné zhromaždenie tejto spoločnosti a dať návrh na zníženie základného imania a všetko by bolo v poriadku...

Z viacerých dôvodov došlo k likvidácii tejto spoločnosti LSMH a.s. a správkyňa konkurznej podstaty chcela speňažiť údajnú pohľadávku tejto spoločnosti voči mestu Martin. Túto pohľadávku kúpila istá fyzická osoba a začal sa o ňu súdny spor.

Mesto Martin bolo v tomto súdnom spore štyrikrát úspešné. Máme k dispozícii štyri nezávislé rozsudky štyroch nezávislých senátov. Rozhodovalo sa dvakrát na Krajskom súde v Žiline a dvakrát na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Posledný rozsudok, voči ktorému sa už nebolo možné odvolať, bol v septembri 2008. Boli sme si istí, že celá táto kauza skončila.

Za, pre mňa dosť podivných okolností podal prvý námestník generálneho prokurátora len osem dní pred uplynutím ročnej zákonnej lehoty, mimoriadne dovolanie, v ktorom žiadal Najvyšší súd SR o zrušenie jeho rozsudku. Najvyšší súd nás po piatich mesiacoch od tohto dovolania vyzval a dal nám 10-dňovú lehotu na vyjadrenie sa.

V mimoriadnom dovolaní nás prekvapilo, že prokurátor GP sa oprel o § 243 e odsek 1 občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa okrem iného hovorí, že súd by mal rozhodovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Prokurátor GP začal ochraňovať záujmy osoby, ktorá kúpila túto pohľadávku so špekulatívnym úmyslom.

Máme k dispozícii žiadosť tejto osoby, ktorú adresovala správkyni konkurznej podstaty. V nej ju žiada, aby mu vrátila 10 miliónov Sk (sumu, za ktorú kúpil túto pohľadávku), citujem: „ nakoľko sa zjavne nestal jej majiteľom“. Tá istá osoba vzápätí žiada generálneho prokurátora o mimoriadne dovolanie a vystupuje ako majiteľ tejto pohľadávky. Pre prokurátora GP bola táto osoba dôveryhodnejšia ako 60 000 občanov nášho mesta, ktorým už súdy dali štyrikrát za pravdu.

Medzitým sme sa dozvedeli, že za touto údajnou pohľadávkou by mala stáť známa finančná slovenská skupina, ktorá sa ukrýva, ako to už býva zvykom, za cyperskú firmu. Medzitým sa suma tejto pohľadávky zvýšila štvornásobne na 420 miliónov Sk, čo je takmer 13 miliónov eur. Začal som tušiť, že je zle...

Pýtam sa: či týmto mimoriadnym dovolaním neboli ohrozené práva 60 000 občanov tohto mesta? Pýtam sa: Aká je právna istota v tomto štáte? Koľko musí byť rozhodnutí súdov a za akú dobu, aby sme si boli istí, že je už daný proces skončený?

Z aprílového rozhodnutia Najvyššieho súdu som sklamaný. Podľa môjho názoru Najvyšší súd napľul spravodlivosti do tváre, zrušil svoj vlastný rozsudok zo septembra 2008 a vrátil vec na ďalšie konanie na Krajský súd. Dôležité je dodať, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bude viazané právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Prestávam veriť, že žijeme v právnom štáte a mám dôvodnú obavu, že moc peňazí je silnejšia ako spravodlivosť.

Nášmu mestu hrozí na dlhé roky nútená správa, čo bude znamenať koniec dotácií do športu, kultúry, školstva, sociálnych vecí. Taktiež to bude znamenať úplné zastavenie investícií a zvýšenie všetkých poplatkov a daní. Z cudzieho krv netečie. Poskladá sa na to 60 000 ľudí. Budú ohrozené aj obchodné podiely v spoločnostiach, kde má mesto účasť.

Som rád, že sme súčasťou Európskej únie. Máme k dispozícii niekoľko judikátov európskych súdov, o ktoré sa chceme oprieť a budeme žiadať o pomoc aj európske inštitúcie. Ak na Slovensku neexistuje spravodlivosť, verím, že táto spravodlivosť existuje v Štrasburgu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slováci v zápase vyhrávali 1:0 i prehrávali 1:2.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?