Tri platené nezmysly o kauze mesta Martin

Autor: andrej hrnčiar | 22.7.2015 o 7:00 | Karma článku: 11,62 | Prečítané:  25207x

Kauza pohľadávky voči mestu Martin nabrala za posledný týždeň obrovské politické obrátky. Spolu s Radom Procházkom sme čelili paľbe dokonca aj od predsedu vlády,...

... a to len pre to, že sa pred prípadnou exekúciou snažíme ochrániť jeden z najvzácnejších pokladov Turca, jeho vodu.  Keď som sa v priebehu štyroch dní  štvrtýkrát vracal z Bratislavy do Martina totálne vyčerpaný, opýtala sa ma moja manželka: „Na čo je toto dobré? Bolo ti to treba?“

Mám morálnu povinnosť bojovať

Na chvíľu som zauvažoval. Osem rokov zvádzam boj proti fiktívnej pohľadávke, ktorou sa istá skupina ľudí snaží útokom na verejné financie získať pre seba obrovský finančný profit. Nie je to moja kauza. Vznikla za bývalého vedenia mesta. Mohol som si umyť ruky ako Pilát a vykašľať sa na boj. Keď na jar Najvyšší súd SR vyniesol škandalózny rozsudok proti mestu Martin, mohol som prijať ponuku vtedajšieho zástupcu cyperskej schránky, ktorá v tom čase pohľadávku vlastnila, a podpísať dohodu o splátkach. Ja by som mal pokoj, ale Martinčania by platili. Tí Martinčania, ktorí mi trikrát po sebe dali dôveru v priamych voľbách, aby som všetkými silami obhajoval ich záujmy. Azda mi ju dali aj preto, že vedia, že útek z bojiska naozaj nie je môj štýl.

Na Slovensku sa v posledných rokoch rozmohol fenomén útokov na verejné financie. Duckého zmenky, Školstrav, Lemikon, Port Servis, aj naša martinská kauza LSMH a.s. Veľa týchto káuz ma spoločné znaky. Jeden z tých najviac viditeľných: údajný vlastník spornej pohľadávky Peter Kubík zastupuje cyperskú schránku Lemikon v spore so štátnym Tiposom. Schránke zastupovanej pánom Kubíkom vyplatilo ministerstvo financií ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu v rámci mimosúdnej dohody 13 miliónov eur (!!!). Štát, zastupovaný právnickou kanceláriou Tora Legal, však napokon na Ústavnom súde uspel, vďaka čomu sa občania Slovenskej republiky nemusia skladať na ďalšie milióny pre slovenských oligarchov, skrývajúcich sa za cyperské schránky.

Podľa vzoru Lemikon

Prečo doktor Kubík namiesto vypisovania plamenných blogov radšej neprezradí, kam sa podelo 13 miliónov eur z Lemikonu, ktorý zastupuje? A prečo nepovie to hlavné – uvidia ešte slovenskí občania niečo z peňazí, ktoré podľa Ústavného súdu vyplatiť nemuseli, no vtedajší minister financií Ján Počiatek ich cyperskej schránke aj tak vyplatil? (Mimochodom, práve táto kauza jedným z rukolapných dôvodov pre plán Siete na zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov.)

Doktor Kubík sa namiesto pár úprimných slov o Lemikone snaží presvedčiť takmer 60-tisíc Martinčanov, že je spravodlivé a správne, aby sa mu poskladali na 8,4 milióna eur (alebo na vyše 13 miliónov, keďže stále bojuje za navýšenie vysúdenej sumy). Že hoci od začiatku išlo pri vymyslenej pohľadávke o cielený útok na verejné financie, mal by teraz on, doktor Kubík, slávnostne zhrabnúť do vrecka milióny eur z martinských peňazí. Vlastne, nepresviedča o tom ani tak priamo pán Kubík, ako jeho mediálna agentúra, vlastnená bývalým redaktorom Markízy. Nezmysly, ktoré táto agentúra šíri, si zaslúžia opätovné vysvetlenie:

Nezmysel č 1: V roku 2008 som odmietol ponuku odkúpiť pohľadávku voči mestu za 400-tisíc eur

Ponuka na odkúpenie takejto pohľadávky nebola mestu nikdy doručená.  A aj keby bola, neexistoval žiadny dôvod na odkúpenie, pretože súdy dovtedy rozhodovali v prospech mesta Martin.

Nezmysel č 2.: Peter Kubík tvrdí, že mesto vybralo svoju právnickú kanceláriu netransparentným spôsobom

Chápem Petra Kubíka, že nenávidí firmu Tora Legal. Práve táto kancelária totiž pripravila Lemikon, ktorý on zastupuje, o desiatky miliónov eur svojím úspešným zastupovaním štátu na Ústavnom súde. Pri výberovom konaní sme použili §58 ods 1 zákona o verejnom obstarávaní, išlo o priame rokovanie. O všetkom bol vopred písomne informovaný aj Úrad pre verejné obstarávanie. Následne bol do mestského zastupiteľstva predložený aj návrh zmluvy s touto kanceláriou. Mestské zastupiteľstvo tento postup jednoznačným spôsobom schválilo a poverilo ma zmluvu podpísať. Všetko bolo prerokovávané verejne, v prenose mestskej televízie. Ešte raz: ÚVO malo informáciu písomne a vopred, návrh zmluvy schvaľovalo celé zastupiteľstvo a to dokonca za účasti verejnosti a mestskej televízie. Dosť zásadný rozdiel oproti mimosúdnej dohode MF SR s Lemikonom, že?

Nezmysel č 3.: Peter Kubík tvrdí, že obdobné služby stoja  5 000 eur a mesto Martin ide zaplatiť Tore Legal dva milióny

Pán Kubík má pravdu, že právne kancelárie berú 5 000 eur za to, že napíšu ústavnú sťažnosť. Napíšu - a ďalej ich už nezaujíma, ako to dopadne. V našom prípade nešlo o to len tak pro forma napísať sťažnosť, Tore Legal neplatíme za jej úkony ani cent. Zaplatíme len vtedy, ak budeme na Ústavnom súde úspešní. Vtedy sa konanie posunie na Najvyšší súd, ktorý však pri svojom rozhodovaní musí rešpektovať právny názor Ústavného súdu. V takom prípade zaplatíme tzv. success fee, čiže „odmenu za úspech“  a ušetríme od 6,4 do 11 milióna eur na pohľadávke voči pánovi Kubíkovi. Budeme však sumu, vyplatenú právnickej kancelárii, vymáhať od štátu za pochybenia slovenskej justície, tak, aby Martin a jeho obyvatelia netrpeli za cudzie chyby.

Nevzdáme sa!

V celej kauze už dávno nejde len o to, či bude musieť mesto Martin zaplatiť obrovskú sumu vlastne nevedno komu. Ide o viac - o charakter tohto štátu. Máme možnosť konečne sa postaviť voči tým, ktorí dokázali dlhé roky špekulantsky parazitovať na verejných financiách za výdatnej podpory niektorých prokurátorov a sudcov. Tento boj chcem dotiahnuť do úspešného konca. Bude to ťažké, ale inak konať nemôžem. Nezastraší ma ani odkaz, ktorý som dostal doslova pred pár hodinami – že som zašiel priďaleko a budem čeliť masívnej diskreditačnej kampani.

Napokon, súboj s finančnými skupinami, keď už ide naozaj o ich peniaze, ani inak vyzerať nemôže. Platonické tlačovky nikoho zo žralokov netrápia, žiadna ujma im z nich nehrozí. Kopať a hrýzť začnú až vtedy, keď im siahneme na to, čo si zo spoločného chceli uchmatnúť.

Lenže ja som na podobné špinavosti už zvyknutý a dobre viem, že ľudia ich nakoniec vždy prekuknú. Aj preto som od Martinčanov už trikrát dostal dôveru a spravím všetko preto, aby som ich v tejto nesmierne ťažkej chvíli nesklamal. Ako mi často hovorí môj kolega Rado Procházka, po boji sú jazvy vždy ozdobou.

 

P.S.: Keď sa Rado Procházka z médií dozvedel, že Peter Kubík sa vyhlásil za majiteľa pohľadávky voči mestu Martin, korektne ma upozornil, že ho pozná ešte z čias vysokej školy.  Úprimnosť som mu pred niekoľkými dňami oplatil rovnakou mincou - spomenul som mu, že jeden z ľudí, ktorí mu pod vlastným menom prispeli na transparentný účet v prezidentských voľbách, figuroval v istej fáze aj v nešťastnej kauze Lyžiarskeho strediska Martinské hole, ktorú som zdedil po predchádzajúcom vedení mesta Martin. V inej veci, ako je táto, ale predsa. Rado na to: „To mám síce trochu smolu, ale s Martinkami mám ja spoločné len to, že som tam bol pred dvadsiatimi rokmi lyžovať." A tak.:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?